Sedím si na gauči a nechávam sa osvietiť. Na spodnej pere sa mi robí opar, how ironic. Práve nadobúdam svoje dávno stratené sebavedomie (rekordné 3 dni neznášam svoj vzhľad), takže to vidím že za Dadou pôjdem v štýle 90s. Alebo aspoň neprehliadnuteľne, nech si majú okolití osadníci dôvod klopkať po čele.
Nachádzam vlastný smer motivácie, pomaly sa prebúdza aj chtíč ísť vpred. Zaumienila som že budem šťastná, spokojná a budem sa mať rada. Čítam si motivačné listy a výroky "slávnych". Teším sa z prvého jarného slnka a srdiečko mi nepatrne stískajú spomienky na minulé leto, na Miňa. Chvíľami sa ma zmocňuje infantilný strach že mi odíde do Indie a ja tu ostanem sama napospas mojej povahe a okolitému svetu. Mám toho chalana rada. S ním som bola vždy šťastná. Pure happiness.
Videli ste? Nieže by som nebola milovníčka gitár, či snímačov...alebo šampanského. Ale Synyster lover som jednoznačne najviac.
Keep loving yourselves.
Gabby.
Žádné komentáře:
Okomentovat