Sedím zabalená v mojej milovanej červenej deke a rozjímam, ako môže mať moja sestra TRI baterky do foťáku a všetky tri VYBITÉ. Logišn.
Chystám sa von, čo nie je príliš rozumné v tomto okúzľujúcom počasí. Dlhšie som nepísala ani svojmu papierovému kamošovi, za čo mám mierne výčitky. No čo. Keď si ako 60-ročná budem čítať pubertiacke denníky, budem mať veeeelikánske okno. :D
Myslela som že po monitoroch a maturách všetko pominie. Nepominulo. Ťažobný pocit zmizol na malú chvíľu, a potom sa zasa objavil. Zlý ťažobný pocit, fuj to!
Čo v poslednej dobe cítim? Nič. Nechuť. Túžbu po vzťahu a zároveň nechuť oddeľovať tie zrná od pliev. Nechuť preberať všetok ten odpad aby som našla niečo stráviteľné. Príde mi smiešne, ako som si myslela, že sa nedokážem namotať na nedokonalého chlapa. Nebodaj by nemal radiátor na bruchu, nebol najväčší jebač v celom okolí a ja by som ho chcela? Hmmm. Neexistuje. To by som povedala cca pol roka dozadu.
Radšej už nikdy nehovorím nikdy. Čakám kým sa dostatočne nabije aspoň jedna batéria nech si môžem ísť oblesknúť môj ego-face. Žiaľ, príliš sa s foťákom nekamoším. Zlý foťák, fuj to!
Keep ignoring.
Gabby.
Žádné komentáře:
Okomentovat