Make it stop.

Slzy tečúce po tvári. 

Uvažuje, či zo seba urobí to čo najviac nenávidí.

Či bude riskovať.

A žiť.

***

Dopujem sa. Rise Against, najnovšie. 

Trvám na spravodlivosti, ktorá sa neudeje.

Tŕpnem pri budúcnosti.

***

It's always darkest right before the dawn.

Keep being a whore.

Gabby.

Re-education Trough Labor.

Slečna si oprašuje kolená a vzdáva sa trpenia.

Slečna vstáva a odovzdáva svoje srdce nikomu.

Slečna je prázdna a jej jedinou útechou je nadchádzajúca jar a hudba.

Slečna prichádza na to, že realita nie je rozprávka.

I won't crawl on my knees for you.

I won't believe the lies that hide the truth.

I won't sweat one more drop for you.

...cause sometimes dreams just don't come true.

Keep your eyes opened.

Gabby.

Past won't let you go.

Dnes som po druhýkrát nechala minulosť za sebou. Druhýkrát v tomto roku. A ona urobila to isté čo po ten prvý raz. Všetci, ktorých zahŕňala, si na mňa zrazu spomenuli. Mr. Heartless, starší aj mladší. Dominik. Všetci. Mala by som sa opäť zložiť, ale neurobím to. Mala by som sa stresovať zo zajtrajšieho stretnutia pri víne z pánom bez srdca, ale nestresujem. Je mi to totiž jedno.

Pôjdem za ním trebárs aj ako odľud. Mejkap? Možno. Účesové kreácie? Nie. "Baliaci" outifit? Nie. Nezáujem, drahý. Už mám totiž dosť toho ako sa so mnou hrá. A ako sa neviem zobrať a povedať nie. Pretože on využíva rovinu telesnosti. To, že sa nado mnou týči ako taký obor, to ako ma priťahuje jeho teplo a jeho objatie stvorené akurát pre mňa. Teda, aspoň tak vyzerá.

Z mojej strany tam už nebude nič. Nenechám si skákať po hlave. Už stačilo. (Hahaha, teraz mám silné reči. Zajtra sa z neho až rozplyniem a domov prídem ako hokejisti po majstrovstvách --- namol.)

Minulosť zajtra dostane po guliach.

Keep futuring.

Gabby.

Sell me the infection, it is only for the weak.

Nie je ani päť hodín ráno, a ja za zvuku kvapiek dažďa buchotajúcich po parapete píšem ďalší článok. Mám obrazne povedané "plné gate", pretože mi viac-menej mokvá Albert (ľavé ucho) a mám bobek že bude robiť zlotu.

Ako sa tak všetko kúpe v tej milosrdnej tme, uvažujem, či človek prestane chcieť zakázané ovocie. Keď ovocie už nebude zakázané, stratí svoje čaro, a s ním opadne aj záujem človeka. Keď to zakázané ovocie dostane, dostaví sa prchavý pocit satisfakcie a spokojnosti, a o chvíľu človek špekuluje zasa, tentoraz pre túžbu po niečom inom. Zväčša po tom, čo mu nesmie byť dopriate, po tom, čo morálne alebo dokonca kriminálne zákony zakazujú. Tiež patríte do tejto skupiny? Gratulujem, pretože do nej patria bezpodmienečne všetci. Ako jeden človek povedal, muži (a ženy) chcú len to čo nemôžu mať. Venujme mu všetci to jedno virtuálne ťap-ťap.

Čo sa týka môjho osobného života, a nie daždivých úvah, tiež to nie je dvakrát slávne. Modlím sa v to, aby pršať prestalo. Inak sa môj dnešný výlet do Veľkých Ripňán razom ruší, a ja ho súrne potrebujem. Potrebujem moju drahú sestru, potrebujem si vykydnúť kýbeľ depresií na Mare a na našej stanici. Zdá sa vám to paranoidné, alebo infantilné? Možno. Mne to však aspoň na chvíľu pomáha. A čo sa paranoje týka, tak dnes jej bude "požehnáno". Takisto ako aj citlivosť. Ak ma niekde uvidíte, nehovorte na mňa, rozplačem sa a zbijem vás.

Keep praying for change.

Gabby.

I saw you run away.

Cítim že je čas odpútať sa. Cítim to. Viem, že teraz by som mala prestrihnúť všetky nitky ktoré ma spájajú s Heartlessom. Škoda že to nejde...

Sama pre seba rozoberám, čo pre mňa ten muž znamená. Láska to nie je. To určite nie. Je to len zvláštne, akoby naivné a riadne pevné puto, čo ma k nemu viaže. Tak prečo sa nechcem odrezať? Možno pre tú pusu? Preto, lebo pre mňa znamenala fakt veľa, ale nie v tom zmysle, akoby to mohol pochopiť čitateľ toho článku. Žiadna láska. Len dôležitá vec, ktorej sa ujal on. Aj keď je trochu pritvrdé vedomie, že sa so mnou iba hrá. 

Kde je moje pravé ja? To by ho už dávno koplo do zadku, a ešte ho aj vysmialo. Namiesto toho tu je niečo nevyspytateľné, niečo neskutočne citlivé, zmätené a hlavne nerozumné. Hlúpučké. Hlúpučká ja.

"I wanna run and escape from your prison

but when I leave I feel something is missing

I'm not afraid, that's easy to tell

this can't be heaven, it feels like I'm in hell

You're like a drug that I can't stop taking

I want more and I can't stop craving

I still want you, it's easy to see

but guess what honey, you're not that good for me"

Chcem bežať a ujsť z tvojho väzenia. Ale keď odídem, cítim že niečo chýba. Nebojím sa, je to ľahké povedať. Toto nemôže byť nebo, cítim sa ako v pekle. Si ako droga ktorú nemôžem prestať brať. Chcem viac a nemôžem prestať túžiť. Stále ťa chcem, je to ľahké vidieť. Ale hádaj čo zlatko, nie si pre mňa dobrý. Aké výstižné, však?

Vraj ak budete na niečo myslieť 21 dní, splní sa to. Musíte v to bezhranične veriť, nepripúšťať si pochybnosti (tzv. realitu, haha). V tom prípade som mala byť už minimálne mesiac....ale nič.

Keep craving for something you cannot have.

Gabby.

Blame it on the alcohol.

I would love to blame it on the alcohol, but I was sober.

Ružové víno, z ktorého sa mi točí hlava. Známy pocit mi vyvoláva v mysli otázky. "Toto si chcela? Privolať si ten pocit? Spomenúť si na neho, keď sa s tebou len hrá? Spomeň si, čo si naposledy pri tomto pocite robila, ty suka!" Moje svedomie je milé, ja viem. Ale nikdy nedocielilo nejakú správnejšiu vec ohľadom môjho správania. Vždy som napokon urobila aj to, čo som na začiatku rázne odmietla. Má to tak byť? Keď to tak je, tak zrejme áno. Inak by to tak nebolo. Neviem čo si mám myslieť. O sebe. O mojom pokryteckom svedomí. Keď sa navonok tvárim ako najväčší flegmatik široko-ďaleko, ale v skutočnosti som depresívny človek ktorý na svete nemá páru. V tomto momente sa mi naskytuje otázka, či je toto to, čo som chcela. Čom som čakala. Dúfam, že raz príde doba, keď sa zmierim sama so sebou. Alebo budem mať o pár rokov masku á la Mr. Heartless? Aj to je možné, nevylučujem to. Je to tá najpravdepodobnejšia možnosť. Skrývať svoje práve ja. Kto chce, ten bude hľadať. A nájde mňa za egoistickou, arogantnou a všetko-mám-v-piči maskou. No nájde sa ten niekto? Nikto sa nehrabe hlbšie, určite nie v tejto dobe. Všetci len poškrabkajú po povrchu, a ak nenájdu nič zaujímavého, zahádžu to prachom a idú ďalej. Ďalej povrchne hľadať výnimočnosť, mysliac si že je to ich pár vrany. Viete, vrana k vrane sadá. No v skutočnosti si títo reálni egoisti neuvedomujú, že sú len ďalší v rade. Že sú úplne obyčajní. Že na nich niet jedinej výnimočnej bunky, pretože sú až na kosť rovnakí ako ostatní. Chcú byť extra. Nie sú. Neboli. A nebudú.

Je zvláštne, na aké myšlienky človeka alkohol privádza. Osobne to odsudzujem. Úplne. Alkoholizmus, alkohol, drogy. Okrem toho tretieho si všetko občas doprajem. 

Nenávidím narušiteľov. Sú chvíle keď chcem byť sama...úplne sama. Zatvorené dvere, zhasnuté svetlo. A nie je mi príjemné, keď mi niekto 30x za hodinu vtrhne a ruší moju depresívnu chvíľku. Ale samozrejme, ako by mohli členovia mojej rodiny chápať pojem súkromie. Depresia. Stretla som sa s tým názorom, že nemám dôvod. Zaujímavé, že je tu ten úkaz ktorý som spomínala. Poškrabať, pohrabať sa na povrchu, a z hnusom odtiahnuť preč, pričom sa ani len na kilometer nepriblížiť k vnútru.

Bettering yourself is the best revenge.

Gabby.

Your final breath is now my posession.

No čo, vy zhýralci? Ako sa máte v túto nekresťanskú rannú hodinu a v tento nekresťanský deň?

Ja celkom fajn, prekvapivo. Napchala som sa čokoládou, takže mi je všetko v podstate jedno. Ani sama neviem o čom bude tento článok, nechám to na osud (seba). Ja len že dnes bude asi najviac pretrhnutých blán :-D

V utorok som sa zúčastnila na skúške kamarátovej kapely. Chalani sa nezapreli, ale bolo mi s nimi fajn. Včera som dokonca zbúchala prvý anglický text. Toť je totiž môj účel - robiť textárku. Zamýšľala som sa nad tým so svojou sestrou...Či toto nebude môj odrazový mostík. Preč od minulosti, chápete. Tráviť hodiny v skúšobni, chodiť domov hluchá, ale bez depresie. (Ešte mi vysvetlite prečo mám zimomriavky keď tu je 20 stupňov.) 

Pomaly by som sa mala ísť chystať ku kožnej lekárke, ktorej zase vysolím nekresťanské jedno euro za ospravedlnenku. Ale ani za onieho sa mi nechce veru. Ako valentínujem? Pes mi leží na rebrách (bohovsky sa mi takto píše, len čo je pravda), napchala som sa polovicou kakaovej Marlenky, plus ma v chladničke čaká kombinácia jahody+Granko sirup. Hovorila som si, reku, na čo romantika, ale treba osláviť ten čas čo žijem sama so sebou, chápete.

(Niežeby na tom bolo niečo pozitívne.)

Vo štvorici po opici nás čaká čajovňa s dredáčom a vodnou fajkou. Dúfam že to výjde, lebo sa na to vážne teším. Aha...a aby som dokončila pointu zmysluplného článku, kúpila som si bohovský setík spodnej bielizne. Tmavomodrá farba plus čierna čipka. Síce je tá druhá časť taká priesvitná, hodila som ich do skrine s tým, že raz to predvediem svojmu imaginárnemu frajerovi, keďže akonáhle som sa zbadala v zrkadle tak mi sebavedomie/nálada/zrak klesli na nulu. Ale aspoň som sa zasmiala. Bože, už zase idem do intímnych vecí -_-"

Keep listening your dog's farting. 

Gabby.

God's left arm.

"Zlomený, zronený a na dne. V bolestiach, v najväčších aké zažil.S pocitom že tá, ktorú mal dokonale omotanú okolo prsta sa vzoprela. Nenechala po sebe šľapať, našla posledný kúsok hrdosti a odišla. 

Chcem spravodlivosť. Pravú spravodlivosť, nie skorumpovaných zmrdov v uniformách. Byť ľavou rukou Boha. Trestať tých, ktorí si to zaslúžia. S chladným srdcom, chladným vedomím a chladnou čepeľou noža."

To je snáď všetko z tohto súdku. Novinkou by bolo, že hoci som sa chcela včera sťažovať na neskutočnú drzosť nespomenúť si a napísať o tom siahodlhý článok, osud v podobe sestry mi v tom nevedomky zabránil. No nebolo neskoro. Podvečer mi prišla správa, na konci ktorej ma oslovoval "žena moja". Hoci som včera zo seba dostala najtajnejšiu myšlienku na zasneženej priehrade, niečo to so mnou predsalen urobilo. Nič vážne. Iba ma zahrialo pri srdci, tak príjemne, že napokon sa obťažoval napísať. V podvedomí dúfam že pre neho predsalen niečo viac znamenám. Že možno patrím do tej maličkej skupiny ľudí, na ktorých si možno v 80-tke spomenie. Ale dosť už o tom, nechcela som ho na tomto blogu ani spomínať. Ako je možné vidieť, inak sa nedalo...

Včerajšok pre mňa znamenal viac ako iné dni. Určite nie tým, že som mala meniny, to je predsa každoročné. Strávila som deň s človekom, ktorý je v mojej hlave dlhodobo zabývaný už asi rok a pol, pozná ma ako nikto a dokonale mi pomáha len tým, že znáša tie moje reči a aspoň sa tvári že počúva (:D). Potrkotali sme si, utápali sme sa v sladkých depresiách keď sa okolo nás krútil mentolový dym. Vidíte? Aj o tom som chcela. Nefajčila som, nie trvalejšie. Nechutilo mi to. Okrem mentolových, tie jediné som zniesla. Paradoxne hoci ten ktorého som nechcela menovať cigarety neznáša, začala som s tým. Včera som stiahla asi 5. Dnes ani jednu. Stačí mi to raz za čas, hlavne na priehrade s mojou milovanou pri songu v ktorom znie "You know I'm almost dead, you know I'm almost gone...". Milujem tú osobu, vážne. Najviac na svete.

Keep loving your best friend.

Gabby.

Before the time runs out.

Púšťam si svoju srdcovú slovenskú kapelu a preciťujem jeho spev. Popritom mi napadá malý zoznam vecí, ktoré chcem stihnúť (before time runs out). Neviem či pred smrťou, alebo kedy. Proste ich musím stihnúť a zažiť. 

Koncerty 

Avenged Sevenfold, Axewound, Bullet for my Valentine. Veľká trojka, hihi. Chcem zažiť pocit stáť pod pódiom, vidieť, ako sa plní môj maličký sník a dívať sa na kapelu, ktorá v tej chvíli bude konkrétna, budem sa ich môcť dotknúť. A chcem to zažiť aj z opačného pohľadu. Ja budem tá, ktorá bude na pódiu. Ktorá keď skočí do davu, nikto nedopustí, aby padla. Ktorá keď vylúdi pár tónov, tak všetci budú ako šialení.

Nový život

Okúsiť chuť samostatnosti v zahraničí, hoci aj samoty. Získať nové skúsenosti, spoznať nových ľudí. A hlavne začať nový život. Na inom mieste. To je skrátka všetko.

Dirty little secrets

 Do tejto kategórie zaraďujem všetky tajné priania aké som kedy mala. Hlavne tie nie príliš anjelské. Chcem zažiť pravý filmový bozk v daždi, sex s niekým slávnym, noci mimo domu, na ktoré si nebudem pamätať, krátke lásky a tetovania. A milión ďalších vecí. (Áno, aj BDSM.)

To je moja pokladnica prianí. Nič zvláštne, myslím, že každý má takú.

Keep hoping that your dreams come true. 

Gabby.

Dirty little secrets.

Nenávidím sneh a zimu. Tie dve veci sa môžu chytiť za ruky a ísť do prdele.

(Zmysluplný začiatok článku, však?)

Mám chuť zabíjať. Teda kedy som ja tú chuť nemala, haha. Mala by som sa topiť v pojmoch z druhej svetovej vojny, no nemám na to náladu/chuť/nervy/materiál. Snažím sa tu zo seba vylúdiť zmysluplný článok (ejha, používam jedno slovo stále dokola, to značí niečo zlé) a ako vidíte, aj sa mi to darí.

Srdiečko vašej naivnej adminky meganaivne prahne po láske (fuj, to slovo nemám rada). Už zrejme nestačí láska k samej sebe, resp. nenávisť. Bude to tým trápnym Valentínom, hihihi. Sedím tu so zdvihnutým obočím a uvažujem čo sem tresnúť ako ďalšie.

Zakúsila som ten moment, keď som konečne poslala minulosť do riti. Ona sa však vrátila a zmyslela si, že ešte môj šťastný čas neprišiel. Suka.

Keep bitching those bitches, my bitches.

Bitch. Gabby.

Heartless emerson.

Poznáte ten pocit, keď vidíte vec v ktorej sa zosobňuje vaša minulosť? Vec, v ktorej nájdete čo i len jediný zlomok toho, čo sa k vám kedysi viazalo, čo k vám patrilo... No zároveň to nebolo príjemné. Máte aspoň jeden taký dokument, ktorý otvárate v záchvate nostalgie, alebo aby ste ranili samého seba?

Ja mám. U mňa toto horúce železo predstavuje wordovská ikonka s názvom Emerson – Truth. Samozrejme že to bol filozof a neviemaký vážený pán, ale u mňa to nezavažuje. Spomínam na deň, kedy mi to prišlo. Zväzok maličkých odkazov v angličtine. Človek ktorý mi to poslal bol v dojme, že sa tým sám riadi – pričom jeho zmýšľanie riadilo niečo absolútne iné, čo okolo emersonových citácií ani neutekalo. Nevedel to, nevie to, ale možno to raz zistí. Možno.

Keď si prechádzam tie výroky slovo po slove, o tom akú úctu máme k sebe mať, aké sú pravé hodnoty, v mojom vnútri niečo upadá. Sú to hodnoty iných, ktorí klesajú v mojich očiach i srdci. To, keď vám najlepší priateľ sľubuje, že je tu pre vás aj o polnoci, no keď príde na lámanie chleba, tak nezdvíha telefón. Pokrytectvo. Faloš. Pretvárka.

Proti tomuto však musím namietať. Idem sama proti sebe. Vždy som sa pretvarovala, nikdy som nebola úplne sama sebou. Pretože moje správanie závisí od toho s kým som. A tak je to bezpodmienečne u každého jedného človeka. Tú skutočnosť mi nikto nevyvráti. Pozorujem, ako je chlap – nazvime ho Mr. Heartless – úplne iným človekom, keď je sám ako keby je s niekým. S „priateľmi“, s rodinou. Pri priateľoch som použila úvodzovky, pretože sám žiadnych pravých nemá. 

Ako tak vediem s Pánom Bez Srdca dlhý rozhovor, sám mi o sebe prezrádza skutočnosti, ktoré mi vysvetľujú jeho dnešnú osobnosť. Bol nedocenený, vtedy ho to trápilo. Teraz však vlastné dobité myšlienky skrýva za enormne veľkým egom. Vďaka ostatným prišiel o srdce, ktoré vlastne kedysi dávno mal. Kedysi dávno, keď sa to všetko ešte len začínalo.

Hoci má Mr. Heartless o hodne viac rokov ako ja, poznám jeho mladšiu verziu. A to je presne tá osoba, ktorá mi poslala zložku plnú Emersona. O máličko starší odo mňa, mysliac si opak sa správal ako malé šteňa – milo, trochu drzo a maximálne očarujúco. No sama som videla, že týmto sa to neskončí. Mala som pravdu – neskončilo.

No pre mňa je koniec, už nikdy žiadne hodnoty. 

Keep reading heartless philosophers. 

Gabby. 

Prajem vám krásneho pokryteckého Valentína.

No čo vy moje zamilované hrdličôčky, teškáte sa na sviatoček plnučký lásočky? Áno mojko, áno? Ja nie.

Prečo to neuznávam? Oficiálny dôvod - ľudia by si mali prejavovať lásku stále, nielen jeden deň v roku. Tak by to samozrejme malo byť. Neoficiálnym dôvodom je, že som doteraz Valoša trávila vždy sama, dokonca aj počas svojho "zadaného" obdobia (drahý bol 300 kilákov ďaleko, haha). Idem sa však rozpisovať o tom, ako tento sviatok neznášam. Žeby som mala nejakú trápnu averziu k citom a láske? Nie, veľké a ironické nieee. 

Možno si poviete aká som neskutočne mrzutá. (Predstavte si povznesený afektovaný hlások.) Ooo, veď aj autorka tohto článku túži po láske! Jej srdce piští po zamilovaných správach, krásnych, romantických večeroch pri sviečkach a zamilovanom priateľovi ktorý jej znesie modré z neba! 

Samozrejme že túžim. Viete po čom túžim? Aby som mala pokoj. Po všetkých skúškach a neviemakých blbostiach. Aby bol ten pokoj aj v rodine. A prachy. Nič viac mi netreba. Priateľov mám, na lásku neverím. Thats all.

Samozrejme že kedysi som verila na toho princa na bielom koni. Škoda že prišiel iba ten kôň. (Hahahahahaha.) A preto mám 14. februára nutkanie vytiahnuť svoju imaginárnu škatuľu plnú imaginárnych granátov, ktoré budem odisťovať a naslepo hádzať z okna, pričom náhodou trafím nejaký prudko zaláskovaný párik (dĺžka vzťahu max. mesiac, ovšem). Nehovoriac o tom že sa budem prepchávať obľúbenými sladkosťami a pozerať horory, komédie, morbiďáky alebo prinajhoršom aj porno. 

Ešte som zabudla hlavnú myšlienku, ktorú som chcela spomenúť. Drahí vrznutiachtiví chlapci. Nemyslite si, že vám slečna na Valentína dá. Keď nedala doteraz, zrejme máte smolu. (Tým nenápadne narážam na istú osobu, ktorá toto síce nečíta, ale keby čítala, tak vie že o nej hovorím. Vlastne o ňom.)

Keep pretending the deepest love you have ever felt.

Gabby.

Obssesion, rejection or Tears don't fall part 2.

Bullet for my Valentine ma prvými dvoma songami z nového albumu Temper temper nepresvedčili, že si ho vychutnám. Druhá časť ich najznámejšieho "hitu" však svedčí o opaku. Fakt si na tom dali záležať, tečú mi pri počúvaní hektolitre sĺz. 

"Ten thousand times I've tried, I've tried to hate you."

Nemám k tomu absolútne žiadne slová. Snáď len to, že sa vraciam myšlienkami späť do minulosti... Aké čo bolo, keď to teda bolo. Alebo nebolo. Proste ma chytá nostalgia, letargia a neviem aká -gia ešte. Toť vše. Vypočujte si to určite, stojí to za to.

Keep your tears falling. 

Gabby.