Sedela mu na pleciach, rukami mávala do rytmu piesne. Piesne, ktorú nepoznala, ktorá sa jej ani veľmi nepáčila. V krvi jej vyvádzal pán Alko Hol, a ten robil riadnu šarapatu. Vyvliekla si spod voľného trička podprsenku a hodila ju s krikom na pódium. Bolo jej fuk že má obrovské prieramky. Bolo jej fuk že ten, komu sedí na pleciach nie je stopercentne dôveryhodný, čo sa tohto týka. Vedome šla do rizika, chýbala jej vôňa nebezpečenstva. Aj keď to nebezpečenstvo je diskutabilné. Pre ňu bolo nebezpečné byť v jeho blízkosti, pretože vedela, že nech by mala akokoľvek pevnú vôľu, jemu neodolá. Podvedome mu ani odolávať nechcela. A uľavilo sa jej, keď sa zakaždým vzdala. Hoci vedela že je v jeho očiach na najnižšom možnom mieste. Hoci vedela, že on vážne nemyslí ani jedno jediné slovo. Vedela, že oni spoločnú budúcnosť nemajú. No napriek tomu sa ju silou mocou snažila vytvoriť, aj keď šla proti tomu čo hovorila. No chcela ho, a veľmi. Môže to zvaliť na alkohol. A tváriť sa, že si nič nepamätá. Tak ako on... Ale obaja si to pamätať budú. No s tým rozdielom, že ona bude túto spomienku vyťahovať v každú jednu osamotenú chvíľu.
Dal ju dolu, v očiach im svietili ohníčky vášne alkoholické iskričky. Surovo jej strčil jazyk do krku, no ona si napriek tomu dokázala nahovoriť že sa jej to páči. Bola stvorená na submisivitu. Ako S&M štetka by zarobila snáď aj milióny. Správala sa ako kurva, hoci ňou nebola. Videla vlastné ideály v tomto remesle ak sa to tak dá nazvať. Chcela byť štetkou, kurvou. Chcela spávať s každým kto niečo viac znamenal a na chvíľu si navnadiť falošný pocit lásky. Nechala sa mu pretiahnuť. Vedela že tie slová trvajú iba túto chvíľu, ráno to už nebude pravda. Bude pre neho špinavá handra. Bola špinavou handrou. Zo zúfalstva voči nemu. Pretože príliš dobre poznala svoje sny. A ešte lepšie spoznala krutú realitu. Že žiadna pravá láska neexistuje, rovnako ako princovia na bielom koni, či romantika. Zo zúfalstva si prikrášľovala túto nechutnú realitu, pričom sa zabárala čoraz hlbšie do sračiek, v ktorých bola. Zdanlivo žila svoj sen, pričom takto zabíjala samú seba. Nechcela nikoho iného, iba jeho. On to vedel príliš dobre, pričom ona to z úst nevypustila ani raz. Nevážil si ju. Pohŕdal ňou. Vysmieval sa jej. Kruto, odporne, nenávistne.
A v hĺbke duše vedela že si to zaslúži. Zapredala vlastnú česť, hrdosť a seba samú. Za falošnú predstavu lásky v tejto bohužiaľ nie falošnej realite.
Dostala som zo seba, čo som chcela? Nateraz možno.
Gabby.
