The best night of my life.

Attention-whore. Slová behajúce mi po rozume. Dlhé čierne vlasy, strnisko a piercing v pere. Zeleno-hnedé oči s iskrou upreté do mojich. Je pravda, že tie oči sú krásne, hoci nemajú cit. Ale pery ten cit mali. Aj jazyk. Neciteľná chuť. Hoci v rukách držal pivo a cigaretu, jeho pery tak nechutili. Nekonečné bozky ktorými som dobehla zameškané, vykompenzovala si predošlé mesiace kvôli ktorým som toľkokrát preplakala noci. Zdanlivo zamilované sladké reči, ktorým by možno iná uverila. So mnou však nepohli. Vedela som, že to je len bohapustá fraška, jediná hra. Aj to, keď sme boli práve zaneprázdnení sami sebou, ten pohľad okoloidúcej ryšavky, prepaľovala nás očami. Hodinu a pol si ma hľadal Blowko? Nehľadal, užíval si si s náhradou. :) 

A napriek tomu som zostala. Síce odmeraná, neochotná sa s ním váľať v tráve, neochotná zostať s ním osamote. Ako keby ho to ešte viac ťahalo. Ako keby som mala nejaký magnet, alebo čo. A dnes? Dve hodiny ráno, štyri minúty a SMS v znení "Zajtra ti volam :)". Nič. Ako som si priala, chvalabohu. One-time thing, akoby som to vyjadrila v angličtine. 

Som zato rada. Veľmi...

Blank stares.

Snažíš sa byť drsná vzhľadom, aby si zakryla tú slabosť vo vnútri.

 Pocit keď mi rok dozadu v podstate neznámy človek povedal o mne pravdu? Na nezaplatenie. Hnev, úzkosť a napokon uznanie. Celá ja.

O čom chcem písať? V podstate o ničom. Skutočnosti ktoré ma trápia sa bojím napísať, pretože ak náhodou nie sú skutočné, tak by sa skutočnými stali. (Everyone knows what I mean, of course.)

Vzďaľujú sa. Tak, akoby boli ostrovmi. A ja sa strácam v šírom mori, ďaleko od tej spásonosnej pevniny v ktorej ako jedinej vidím istotu.

Je ťažké byť sama. Je ťažké byť sama so sebou.

Vo vlastnej hlave, každý jeden deň. Zaoberať sa tým istým čo pred polrokom, snívať o tom istom, čo nikdy nenadobudne skutočné a reálne obrysy. 

Ten pocit, keď vlastná matka spomenie jednou vetou to, na čo sa snažím zabudnúť už riadnych 7 mesiacov. Staré rany boli otvorené a nové sa práve otvárali. Jedna, druhá, tretia. Postupne za sebou. Perličky krvi vyvierali spod kože na svetlo sveta aby opísali vnútorný stav majiteľky. 

Som šialená, viem. 

A netvrdím to len preto aby som bola "oh so fucking hipster".

Čo ma privádza k ďalšej citácii.

Všetci ste true, pure, či core. Klamete samých seba tým akí ste výnimoční či nebodaj originálni. Spamätajte sa.

 To by bolo nadnes snáď všetko.

Gabby.