Attention-whore. Slová behajúce mi po rozume. Dlhé čierne vlasy, strnisko a piercing v pere. Zeleno-hnedé oči s iskrou upreté do mojich. Je pravda, že tie oči sú krásne, hoci nemajú cit. Ale pery ten cit mali. Aj jazyk. Neciteľná chuť. Hoci v rukách držal pivo a cigaretu, jeho pery tak nechutili. Nekonečné bozky ktorými som dobehla zameškané, vykompenzovala si predošlé mesiace kvôli ktorým som toľkokrát preplakala noci. Zdanlivo zamilované sladké reči, ktorým by možno iná uverila. So mnou však nepohli. Vedela som, že to je len bohapustá fraška, jediná hra. Aj to, keď sme boli práve zaneprázdnení sami sebou, ten pohľad okoloidúcej ryšavky, prepaľovala nás očami. Hodinu a pol si ma hľadal Blowko? Nehľadal, užíval si si s náhradou. :)
A napriek tomu som zostala. Síce odmeraná, neochotná sa s ním váľať v tráve, neochotná zostať s ním osamote. Ako keby ho to ešte viac ťahalo. Ako keby som mala nejaký magnet, alebo čo. A dnes? Dve hodiny ráno, štyri minúty a SMS v znení "Zajtra ti volam :)". Nič. Ako som si priala, chvalabohu. One-time thing, akoby som to vyjadrila v angličtine.
Som zato rada. Veľmi...
Žádné komentáře:
Okomentovat