"Zlomený, zronený a na dne. V bolestiach, v najväčších aké zažil.S pocitom že tá, ktorú mal dokonale omotanú okolo prsta sa vzoprela. Nenechala po sebe šľapať, našla posledný kúsok hrdosti a odišla.
Chcem spravodlivosť. Pravú spravodlivosť, nie skorumpovaných zmrdov v uniformách. Byť ľavou rukou Boha. Trestať tých, ktorí si to zaslúžia. S chladným srdcom, chladným vedomím a chladnou čepeľou noža."
To je snáď všetko z tohto súdku. Novinkou by bolo, že hoci som sa chcela včera sťažovať na neskutočnú drzosť nespomenúť si a napísať o tom siahodlhý článok, osud v podobe sestry mi v tom nevedomky zabránil. No nebolo neskoro. Podvečer mi prišla správa, na konci ktorej ma oslovoval "žena moja". Hoci som včera zo seba dostala najtajnejšiu myšlienku na zasneženej priehrade, niečo to so mnou predsalen urobilo. Nič vážne. Iba ma zahrialo pri srdci, tak príjemne, že napokon sa obťažoval napísať. V podvedomí dúfam že pre neho predsalen niečo viac znamenám. Že možno patrím do tej maličkej skupiny ľudí, na ktorých si možno v 80-tke spomenie. Ale dosť už o tom, nechcela som ho na tomto blogu ani spomínať. Ako je možné vidieť, inak sa nedalo...
Včerajšok pre mňa znamenal viac ako iné dni. Určite nie tým, že som mala meniny, to je predsa každoročné. Strávila som deň s človekom, ktorý je v mojej hlave dlhodobo zabývaný už asi rok a pol, pozná ma ako nikto a dokonale mi pomáha len tým, že znáša tie moje reči a aspoň sa tvári že počúva (:D). Potrkotali sme si, utápali sme sa v sladkých depresiách keď sa okolo nás krútil mentolový dym. Vidíte? Aj o tom som chcela. Nefajčila som, nie trvalejšie. Nechutilo mi to. Okrem mentolových, tie jediné som zniesla. Paradoxne hoci ten ktorého som nechcela menovať cigarety neznáša, začala som s tým. Včera som stiahla asi 5. Dnes ani jednu. Stačí mi to raz za čas, hlavne na priehrade s mojou milovanou pri songu v ktorom znie "You know I'm almost dead, you know I'm almost gone...". Milujem tú osobu, vážne. Najviac na svete.
Keep loving your best friend.
Gabby.
Žádné komentáře:
Okomentovat