I would love to blame it on the alcohol, but I was sober.
Ružové víno, z ktorého sa mi točí hlava. Známy pocit mi vyvoláva v mysli otázky. "Toto si chcela? Privolať si ten pocit? Spomenúť si na neho, keď sa s tebou len hrá? Spomeň si, čo si naposledy pri tomto pocite robila, ty suka!" Moje svedomie je milé, ja viem. Ale nikdy nedocielilo nejakú správnejšiu vec ohľadom môjho správania. Vždy som napokon urobila aj to, čo som na začiatku rázne odmietla. Má to tak byť? Keď to tak je, tak zrejme áno. Inak by to tak nebolo. Neviem čo si mám myslieť. O sebe. O mojom pokryteckom svedomí. Keď sa navonok tvárim ako najväčší flegmatik široko-ďaleko, ale v skutočnosti som depresívny človek ktorý na svete nemá páru. V tomto momente sa mi naskytuje otázka, či je toto to, čo som chcela. Čom som čakala. Dúfam, že raz príde doba, keď sa zmierim sama so sebou. Alebo budem mať o pár rokov masku á la Mr. Heartless? Aj to je možné, nevylučujem to. Je to tá najpravdepodobnejšia možnosť. Skrývať svoje práve ja. Kto chce, ten bude hľadať. A nájde mňa za egoistickou, arogantnou a všetko-mám-v-piči maskou. No nájde sa ten niekto? Nikto sa nehrabe hlbšie, určite nie v tejto dobe. Všetci len poškrabkajú po povrchu, a ak nenájdu nič zaujímavého, zahádžu to prachom a idú ďalej. Ďalej povrchne hľadať výnimočnosť, mysliac si že je to ich pár vrany. Viete, vrana k vrane sadá. No v skutočnosti si títo reálni egoisti neuvedomujú, že sú len ďalší v rade. Že sú úplne obyčajní. Že na nich niet jedinej výnimočnej bunky, pretože sú až na kosť rovnakí ako ostatní. Chcú byť extra. Nie sú. Neboli. A nebudú.
Je zvláštne, na aké myšlienky človeka alkohol privádza. Osobne to odsudzujem. Úplne. Alkoholizmus, alkohol, drogy. Okrem toho tretieho si všetko občas doprajem.
Nenávidím narušiteľov. Sú chvíle keď chcem byť sama...úplne sama. Zatvorené dvere, zhasnuté svetlo. A nie je mi príjemné, keď mi niekto 30x za hodinu vtrhne a ruší moju depresívnu chvíľku. Ale samozrejme, ako by mohli členovia mojej rodiny chápať pojem súkromie. Depresia. Stretla som sa s tým názorom, že nemám dôvod. Zaujímavé, že je tu ten úkaz ktorý som spomínala. Poškrabať, pohrabať sa na povrchu, a z hnusom odtiahnuť preč, pričom sa ani len na kilometer nepriblížiť k vnútru.
Bettering yourself is the best revenge.
Gabby.
Žádné komentáře:
Okomentovat