Viete čo? Shaddix má prekvapivý vplyv na dušu. Hlavne to keď mi vrieska do hlavy pravdu.
"I tried to drown the pain away, but my pain learned how to swim."
Koľkokrát som spomínala na to čo vždy? Nikdy mi to tak nelámalo srdce. Opäť a na ešte menšie kúsky ako predtým. Budem to však aj tak riešiť? Bolesťou, nikotínom a chlastom? Utápaním sa vo vlastnej výbušnosti a agresivite, pretože veci nejdú podľa mojich snov? Nie, nie. Už toho bolo dosť. (Ozveny revolučného hlásku vo vlastnej hlave, hihi.)
Čo mi pomáha skutočne? Začínam na to zabúdať. Zabúdam veriť. Ale ďalšie udalosti mi nasvedčujú, že nesmiem prestať. Len ono to ide vážne ťažko, keď sa vám pred očami rútia istoty. Keď vám pred očami zamdlieva človek ktorého milujete. Pomaly sa rúca aj on a najhorší je pocit bezmocnosti ktorý máte. Pretože všetko čo môžete urobiť, sú iba slová. Skutky a slová neexistujú.
Nenávidím keď sa bezmocne pozerám na ňu ako trpí. Ako jej neviem pomôcť. Ako by som ju najradšej z toho pekla vytrhla a zriadila jej osobný raj, jej vlastný svet kde by už nikdy nemusela plakať. Či už aj navonok, alebo vo vnútri. Lebo ona si toto nezaslúži a nikdy si to nezaslúžila. Má na viac.
A mňa ide poraziť.
Prosím, ty, tam hore. Ja viem že tam si. Tak hoď oko dole a pozri aký bordel tu je. Láskavo s tým niečo rob. Lebo schytáš dobrý kopanec do zadku. Vďaka.
Keep being hopeless.
Gabby.
Žádné komentáře:
Okomentovat