A je to tu. Celú noc ma trýznili nočné mory...že si nestihnem kúpiť lístok. Že sa vypredajú behom sekundy. Asi najhoršia nočná mora čo sa týka tohto...neviem si predstaviť že by sa to stalo. Že by mi niečo zabránilo ich vidieť a počuť. Bol by to môj najkrajší večer. Noc. Deň. Mesiac. Rok. A tak ďalej....
A čo mám zatiaľ nové? Nič. Chystám si nervy. Tvárim sa že neexistujem. Smútim ako nejaké dieťa...
Spýtam sa? Skúsim šťastie aj napriek pochybnostiam? Bolo by to úplne super, dokonalé, skvelé....úžasné. To je proste to čo by som chcela. Potom už môžem aj umrieť.
Moc toho nenapíšem..som plná protichodných pocitov z posledných udalostí, s ktorými sa ešte stále vyrovnávam.
Too weird to live but much too rare to die...
Žádné komentáře:
Okomentovat